Tam, kde sme sa narodili, tam, kde smerovali krôčiky malého drobca do školy. Tam, kde sme si našli prvých priateľov či prežívali prvé lásky sa nachádza miesto prirastené k srdcu. Na tie roky, strávené práve na tomto kúsku Zeme sa nedá zabudnúť. Na ten strom, z ktorého sme mnohí spadli, tú lavičku, ktorú sa nám podarilo zlomiť či toho sivovlasého uja, ktorý vždy kričal. Miesto, ktoré bolo svedkom našich radostí ale i sklamaní. Miesto, ktoré počulo z našich úst toľkokrát kritiku na „svoju osobu“ To je to miesto, rodné mesto...Tu sme sa hrali a zabávali. Tu sme prežívali nezabudnuteľné prechádzky v parku a romantiku večerov. A tie isté možnosti ponúka aj teraz. Tu si môžeme poobede zájsť do neďalekej prírody či ak sa nám nechce zašportovať pasívne pri pozeraní z tribúny na to, ako iní hrajú futbal. Večer s priateľmi posedieť si niekde v meste. Je to mesto, ktoré je naše. Je to najobľúbenejšie miesto. Vie byť milé i kruté. Schováva množstvo príjemných zákutí. Skrýva sa v ňom množstvo ľudí. Nahnevaných, smutných, šťastných, smejúcich sa. Je plné emócií a to len v jedinom okamihu. Stále sa tu niečo odohráva a má pre nás pripravených veľa prekvapení. Veď o dvadsať rokov bude vyzerať úplne inak ako vyzeralo pred dvadsiatimi rokmi, alebo ako vyzerá teraz. No stále bude ten kúsok Zeme, na ktorý nedáme dopustiť...
